Zápisník z výcviku pilota – Úvod

Úvod

Prečo som sa rozhodol stať sa pilotom? Pre mňa je odpoveď jasná a jednoduchá – chcel som to odjakživa. Dlho som si to ale nevedel priznať a lietadlá a pilotov som obdivoval len tak z diaľky. Na nejakú dobu sa moje vnímanie letectva scrvklo dokonca iba na rýchly a pohodlný (o čom by sa dalo pri 11 hodinovom transatlantickom lete polemizovať 😊) spôsob dopravy. 4 pracovné lety mesačne vás predsa len už otupia a začne to byť trochu rutina. Priznám sa, že v čase pandémie koronavírusu mi to ale príde ako trochu ironické konštatovanie.

O lietaní som začal uvažovať, keď som mal asi 15 a zistil som, že sa už dokážem zapísať na plachtársky výcvik na dnes už neexistujúcom letisku Bratislava-Vajnory. Dnes už tam letisko nenájdete, zato si na tom mieste viete nakúpiť v Bille.

Práve v tejto dobe som sa stretol s mojim strýkom, ktorý kedysi lietal v Dubnickom aeroklube a upútala ma vášeň a zapálenie, s akým aj po dlhých rokoch spomínal na svoje lietanie. Strýko už dávno nelieta, no ja mám dodnes od neho pár učebníc pilota a zátačkomer z dvojplošníka An-2. Z mojho plánu nakoniec zišlo a na plachtársky výcvik som sa nezapísal. Život išiel ďalej a ja som sa venoval iným koníčkom, predovšetkým hudbe.

Medzitým uplynulo 15 rokov a lietadlá som sledoval len z diaľky. Malé lietadlá v aerokluboch a leteckých školách boli, priznám sa, pod mojou rozlišovacou schopnosťou a takpovediac som ich príliš nevnímal. Nakoniec sme si k sebe cestu našli a ja by som rád napísal svoje dojmy do tohoto zápisníka, pretože akákoľvek je vaša láska k lietaniu silná – začať aktívne lietať je vždy vážne a náročné rozhodnutie – je nutné venovať sa tomu naplno. Pokiaľ to niekoho inšpiruje, alebo to niekomu rozšíri obzory, budem rád.  Dúfam však, že nikoho ani neodradím!

Kapitola Prvá – Na čom a kde lietať? (rok 2020) 

Dnes má človek na výber mnoho druhov pilotných licencii a leteckých škôl (aspoň teda v ČR). Môžete sa stať pilotom balónu práve tak dobre, ako kapitánom Boeingu 777 pre 400 ľudí. Pokiaľ sa ale bavíme o tzv. Malom letectve na amatérskom poli (anglicky tzv. General aviation), výcvik si spravidla hradíte sami.

A to je asi tak prvý problém, pretože náklady sú nemalé. Platíte si výcvik a aj neskorší prenájom lietadla, keď už licenciu vlastníte. Samozrejme, lietadlo si viete aj kúpiť, ale to už vás potom asi nemusí trápiť cena výcviku. Úplne najnižšie náklady ponúka bezmotorové lietanie na vetroňoch, pokiaľ pominieme rogalá a paraglidy. Do vzduchu vás vytiahne motorové lietadlo, prípadne navijak a samotná letová hodina je pokojne za tretinovú cenu oproti letovej hodine na najlacnejšom motorovom lietadle.

Vetrone

Moja prvá cesta teda viedla do aeroklubu Zbraslavice, kde som si zaplatil za vyhliadkový 30 min let v dvojmiestnom vetroni Grob Twin Astir. Zážitok to bol úžasný a vlastne prvý svojho druhu. Ešte nikdy predtým som neletel v ničom, čo by nebolo z duralu a nevážilo aspoň 5 ton.

No malo to aj svoju odvrátenú stranu : plachtenie je vo svojej podstate omnoho viac šport, než turistika. Vašim cieľom je počas približne 6 mesačnej letnej sezóny využiť čo najviac termických stúpavých prúdov a v 90% prípadov sa točíte v nekonečných zákrutách (v trojdimenzionálnom priestore teda skôr opisujete špirály) od 300 po asi 3000 metrov nad vašim domovským letiskom. Samozrejme, plachtárske súťaže existujú tiež a piloti na nich dokážu efektívne klzák využiť ako dopravný prostriedok a uletieť aj stovky kilometrov. Vždy to ale závisí aj od počasia – keď nie sú stúpavé prúdy, plachtenie nemá príliš zmysel a len málo pilotov lieta na klzákoch aj v zime.

Nekonečné zákruty a nepredvídateľné stúpania taktiež podráždili moj žalúdok a polohorovnovážny orgán a moj dojem z letu bol tak trochu pokazený. Na druhej strane, objektívne vzaté by som sa preletel znovu. Tam hore bolo ticho, počuť bolo len svišťanie obtekajúceho vzduchu, pípanie variometra a krúženie dravých vtákov okolo vás. Má to svoje čaro, odporúčam!

Takže skúsme motorové lietanie. Lietať sa dá celý rok a okrem samotného lietania viete stroj použiť aj ako dopravný prostriedok na výlety podľa vašich predstáv. To mi príde praktickejšie, nuž som začal študovať možnosti.

PPL

Zlatým štandardom je dlhé roky tzv. Licencia PPL (private pilot license). Umožní vám lietať na strojoch s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 5700 kg a prepravovať okrem seba aj pasažierov. S licenciou PPL viete taktiež prevádzkovať aj komerčnú činnosť súvisiacu s lietaním (nadvstavba v podobe licencie CPL – commercial plane pilot). Problémom však pre niekoho môže byť finančná náročnosť. Takýto výcvik vás pokojne vyjde na 5-10 000 eur a aj po jeho skončení treba rátať s cenou letovej hodiny od 120eur vyššie.

Klasické stroje tejto kategórie ako napr. Cessna 172 majú vzletovú hmotnosť približne 1500 kg a prepravia vás a spravidla troch pasažierov rýchlosťou približne do 250 km/h do vzdialenosti asi 1000 km. To nie sú zlé čísla. Problémom však sú vysoké prevádzkové náklady. Vačšina týchto strojov má motory zo starej školy so spotrebou kľudne 30 litrov 100-oktánového olovnatého benzínu (áno, do malého letectva preniká pokrok veľmi pomaly) na hodinu letu. Údržba tiež nie je lacná a to sa samozrejme premietne do ceny prenájmu.

Osobne som navštívil kamaráta v istom nemenovanom českom aeroklube, ktorý prevádzkuje klenoty československého leteckého priemyslu, dnes už takpovediac veterány. Osobne si myslím, že ide o úžasné stroje, ktoré nestratili nič zo svojho čara, ba práve naopak. Na okružný let s dnes už veľmi vzácnym typom Orličan L-40 Meta Sokol budem asi navždy spomínať!

Pod tlakom okolností som ale zhodnotil, že ani toto nebude pre mňa tá správna cesta, pretože treba si aj nechať peniaze na jedlo 😊

Napriek tomu je práve toto tá kategória lietadiel, najviac využívaná miestnymi aeroklubmi a leteckými školami a je to tak nejak právom považované za „už skutočné lietadlo“. Letieť sa dá so správnym výcvikom a vybavením aj v noci a za zníženej viditeľnosti, čím sa vaše možnosti rozširujú. PPL licencia je taktiež celosvetovo uznávaná, čo sa nedá povedať o ďalšej kategórii, ktorú opíšem.

Ultralighty

Existuje ešte tretia cesta a tou sú lietadlá kategórie ultralight. Aby som bol presný, podľa legislatívy v ČR vlastne ani nejde o lietadlá ale o „sportovní letecká zařízení“. V praxi sa ale naozaj jedná – dnes už vo vačšine prípadov – o sériovo vyrábané dolno a horno-plošné stroje s max. vzletovou hmotnosťou do 450 kg (podľa nového predpisu vo v rámci mnohých krajín EU až do 600 kg). Tieto lietadlá využívajú vo svojej konštrukcii vo veľkej miere kompozity a uhlíkové vlákna, hoci nájdu sa aj koštrukcie s dreveným krídlom, prípadne celkovové stroje. Vždy sa jedná o dvojmiestne (niekedy jednomiestne) stroje so zdvojeným riadením. Takéto stroje dnes možu byť podľa želania vybavené tou najmodernejšou avionikou a ich výkony môžu bez problémov prekonať výkony niektorých klasických zástupcov v kategórii PPL.

Takže zbaliť sa do ultralightu na cestu k moru vo dvojici s nejkým tým kufrom? Áno, je to možné a mnoho ľudí tak lieta. Treba však myslieť na to že kategória ultralight nie je jednoznačne v jednotlivých krajinách vytýčená a rozdiely v predpisoch sa nájdu aj v rámci EU. Pokojne sa teda môže stať že v zahraničí vašu licenciu neuznajú. To si treba zistiť vopred, hoci situácia sa stále vyvíja.

Nevýhodou tejto licencie je, že lietať sa dá len za vidu, v súlade s predpismi VFR. Takže žiadne lietanie v noci, žiadne lietanie v oblakoch a ani za zníženej viditeľnosti. Ak sa počasie zhorší, musíte pristáť na najbližšom letisku, hoci by ste aj mali na palube tú najmodernejšiu prístrojovú výbavu a nepreberné skúsenosti. Legislatíva let podľa prístrojov v ultralightoch zatiaľ neumožňuje, narozdiel od licencie PPL.

Takže čo som urobil?

Samozrejme som si zaplatil vyhliadkový let, tzv. Pilotom na skúšku na ultralighte 😊

Jednalo sa o 20 minút v obľúbenom dolnoplošníku Atec Zephyr, ktorý využíva hneď niekoľko leteckých škôl. Stroj je to jednoduchý a nezáludný, aspoň to tak tvrdia skúsenejší. V kokpite je zdvojené riadenie a sedí sa vedľa seba. Miesta je tu pomenej, bunda, peňaženka, žuvačky, prípadne set slúchadiel navyše si viete schovať za sedadlá. Inštruktor vzlietal a pristával a ja som sa tak nejak snažil držal vodorovný let na vytýčený kurz, ktorým bolo asi 15 km vzdialené mesto Mělník. Toto sa mi páčilo omnoho viac, nevoľnosť tentokrát neprišla žiadna a celý let som si užíval. Pravdepodobne aj preto, že som ešte nebol v pozícii žiaka na nervozitu nebol dôvod.

Takýto stroj odvezie dve osoby pri cestovnej rýchlosti od 120 do 220 km/h v relatívnom pohodlí do vzdialenosti asi 1000 km. Tankuje sa bežný naturál 95, ktorého spotreba je asi 10-15 litrov na hodinu letu, čo nie je už likvidačné. Asi ako výkonnejšie SUV, len to letí 😊

To všetko je možné vďaka revolučnému motoru Rotax, štvorvalcovému vzduchom a vodou chladenému boxeru, poháňajúcemu trojlistú pevnú vrtuľu cez reduktor. Tento motor točí otáčky podobne ako benzínové auto (1000-5800 ot./min) a výkon je prevádzaný na vrtuľu cez reduktor so stálym prevodom 1 : 2.43. Vďaka tomu nemusí mať veľký objem, ten činí iba 1.2 litra, motor je teda ľahký, kompaktný a relatívne výkonný. Vydolujete z neho 80-100 koní, podľa verzie len z asi 60 kg suchej hmotnosti, čo je na 450 kg (600 kg) ultralight výkon viac, než dostatočný. To všetko pri veľmi rozumných prevádzkových nákladoch. Oproti tomu klasické motory Continental a Lycoming (aj keď ich hlboký zvuk má svoje čaro) sú oveľa náročnejšie na prevádzku – ich zdvihový objem sa pohybuje od 3,2 po približne 6 litrov v klasických Cessnách. Ďaľšia revolúcia sú dieselové motory, ktoré do letectva pomaly prenikajú – rovnako aj elektrina, ale o tom zase inokedy.

Taakže teraz už zostávalo len prečkať dlhú zimu a na jar začíname s výcvikom. Hurá!

Teória (Február 2021) 

Nevyhnutnosťou získania licencie ULL je absolvovanie teórie v predpísanom rozsahu. Konkrétne je to 12 hodín teórie. A predovšetkým min. 20 hodín praxe v kokpite (reálne však v mnohých prípadoch viac). Osobne som absolvoval teóriu pred zahájením výcviku a to vo forme dvoch 6-hodinových blokov, ako inak, v dobe pandémie online. Nebolo to neužitočné, dozvedel som sa aj pre mňa nové veci, a iné mi to upresnilo. No predovšetkým som si uvedomil koľko toho neviem a budem musieť postupne zvládnuť.

Ovládať lietadlo je jedna vec, ďalšia vec je znalosť počasia a vhodnosti letových podmienok, rádiovej komunikácie, rozdelenia vzdušného priestoru (nie, naozaj sa dnes nedá len tak si lietať kam chcete 😊 ).

A celkovo veľmi pestrá paleta užitočných, aj menej užitočných informácii, ktoré musíte vstrebať, ak chcete zlolžiť skúšky. Predovšetkým však zásady rádiovej komunikácie sa vám ale v kokpite zídu hneď od začiatku. Do vysielačky nemôžete povedať len tak čokoľvek. Musí to mať správnu formu, obsah a zaznieť to v správnu chvíľu. Úplny začiatočník s tým má problém a ostych hovoriť do rádia je (aspoň pre mňa) značný.

Vaša spôsobilosť k týmto úkonom je zabezpečená tým, že musíte zložiť skúšky na min. Obmedzený preukaz rádiofonistu leteckej pohyblivej služby na príslušnom telekomunikačnom úrade. V dobe pandémie je to problém, pretože skúšky na úrade v češtine sa jednoducho nekonajú až do odvolania. V momente písania tejto kapitoly preukaz zatiaľ nemám, ale plánujem si ho do prvého sóla (rozumej samostatného letu bez inštruktora, ale stále v rámci výcviku) zaobstarať zložením skúšky v zahraničí. Na základe dohovorov v rámci EU je potom táto licencia uznávaná aj v členských štátoch, ktoré vám vydajú lokálne osvedčenie.

A skoro by som zabudol!

Na prihlásenie do výcviku potrebujete tiež prejsť zdravotnou prehliadkou. Nemôžete ale zájsť ku vášmu praktikovi. Na vydávanie potvrdení sú povolaní iba tzv. Leteckí lekári, ktorý majú znalosti o obsahu takejto prehliadky. Ich zoznam nie je problém nájsť na webe. Na ultralighty je v ČR potrebné mať platný preukaz o zdravotnej spôsobilosti člena letovej posádky 2. stupňa. V praxi to nie je nič náročné.

Za skromný poplatok dostanete drobný preukaz s razítkom lekára, platný na 5 rokov. Potom ho musíte predĺžiť. Lekár si zistí vašu anamnézu, spýta sa na užívané lieky a zdravotnú históriu, zmeria vam tlak, odmeria vás a zváži, trochu dôkladnejšie skontroluje zrak, sluch a základné reflexy. No proste čosi ako klasická prehliadka, len dostanete špeciálny formulár. Pokiaľ netrpíte výraznou invaliditou, neliečenými ochoreniami srdca, alebo krvného obehu, prípadne vás netrápi veľmi zlý zrak (okuliare sú v poriadku), mali by ste prejsť 😊

Toľko k téme, mojim cieľom je lietať dvakrát týždenne zapisovať si dojmy z každého letu, zostaňte naladení, prípadne mi dajte feedback.

 

Lukáš.

Lukáš Hason

Som úplne obyčajný mladý muž, avšak s množstvom nevšedných záľub. Rád varím a ochutnávam, kvasím a spoznávam, rozjímam a pripíjam. Najviac mi chutia ryby a plody mora, z chutí preferujem ostrú (pred feferónkou uprednostním habanero) a zo svetových kuchýň mi imponuje najviac ázijská, hoci aj domáce recepty sa dajú uvariť nápadito a kvalitne. Varím pivo a pokiaľ mi ostane čas, venujem sa hudbe. Pokiaľ je to možné, všade jazdím na motorke :)


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial