Zápisník z výcviku pilota : Prvé Sólo, alebo pochybnosti o sebe samom.

Zápisník z výcviku pilota : Prvé Sólo, alebo pochybnosti o sebe samom.

Prvé sólo – 6.9.2021

 Dlhšie som nič nenapísal. Po relatívne rýchlom a bezproblémovom absolvovaní cvičení podľa osnovy prišla chvíľa, keď som splnil všetky požiadavky na sólový let. Toto bolo ešte v júni, mal som čerstvo urobený kurz rádiofonistu a platný preukaz. Niektorí inštruktori naznačovali, že už je to za dverami.

Výborne! Moj plán bol, absolvovať sólo začiatkom leta, v lete urobiť navigačné lety a skraja jesene ísť na skúšky. Žiaľ, ak ma niečo tento výcvik naučil, okrem doslednosti, tak je to pokora. A tú som v sebe musel nájsť. Kopcom 😊

Ukázalo sa, že moje pristátia nie sú konzistentné. Občas som bol v traverze, inokedy som vyplával, málo riadil lietadlo nohami a podobne. Pritom sa mi už zdalo, že sú fajn!

Inštruktori sa mi zdráhali odovzdať stroj na sólový let, lebo sa báli nepríjemnosti pri pristávaní. Slová „asi by si sa nezabil, ale rozbil by si možno lietadlo“ ma tiež veľmi zneistili. Dostal som sa pod tlak. Mal som to predsa celé naplánované! Sólo musí byť cez prázdniny. No nebolo…

Počas leta som absolvoval 11 letov, ktoré zahŕňali viac-menej krúženie okolo letiska. Niekedy sa zdalo že to už ide a potom to zase nešlo. Nevzdával som sa, ale už som rozmýšľal aj nad tým, či je toto správny koníček pre mňa. Či na to mám bunky, či nemám očnú vadu, alebo sa ešte dokážem po tridsiatke učiť nové skilly 😀

Nakoniec to začalo nejak vyzerať a 25.8. som mal absolvovať preskúšanie pred sólom. Je to taká malá skúška, kde musíte presvedčiť inštruktora, že na to skrátka máte. Absolvujete pár letov na okruhu, pár simulácii výpadku motora a aspoň jedno pristátie úplne bez motora, tzv. Nácvik núdze.

Celý deň som bol nervózny a nemyslel na nič iné. Nebol som si istý, či mám vačší strach z toho, že skúškou neprejdem a budem sklamaný, alebo z toho že prejdem a budem letieť úplne sám!

Bolo to len pár dní pred našou letnou dovolenkou a znovu som sám seba dostal pod imaginárny tlak. A to bolo zle. Inštruktora, skúseného pilota práškovacích lietadiel, vrtuľníkov, aj dopravných lietadiel a inak veľmi príjemného človeka som žiaľ nepresvedčil. Nácvik núdze mi šiel, no vyskytlo sa pár chýb.

Na okruhu sme boli 4 lietadlá a neustále sa nám niekto lepil na päty. Popravde, ani keby som mohol, neviem či by som ten deň chcel letieť sólo. No psychologicky ma to zdrvilo. Zaprisahal som, že ak do 40tej hodiny výcviku nedám sólový let, možno skončím.

Odleteli sme na dovolenku. Malý ultralight som vymenil za pasažierske miesto v Boeingu 737, sledoval som prevádzku na letisku a rozmýšľal som nad tým, čo práve asi piloti robia. Ak nie sú väčšinu času na autopilotovi 😀

Počas dovolenky som sa snažil na výcvik nemyslieť. Stala sa z neho akási nepríjemná rutina a pálčivý zdroj pochybností o mne samom, a to priam existenciálneho rázu. Dúfam, že som tým svoju polovičku príliš neotrávil!

Hneď deň po návrate som si naplánoval let. Klasická hodina a pol, pridelili mi veľmi fajn inštruktora s ktorým rád lietam. Vravel som si, no big deal. Dnes to oprášim po dovolenke a uvidíme ako to pojde. Na nejaké sólo som ani nepomyslel. Rozmýšľam, či to nebol kľúč k úspechu…

Inštruktor sa čudoval, ako to že som ešte nemal sólo. Neviem pristávať, vravím mu. Nejde mi to, mám blok! On nič nepovedal, len si skočil po vysielačku „keby náhodou“. Tak nech ide, dnes mi to po 12 dňovej pauze aj tak asi veľmi nepojde, neverím si a pripravujem sa na studenú sprchu pri pútaní sa do sedadla.

No nebolo to zlé, asi som nepredviedol najlepší výkon, ale neurobil som ani nejakú zásadnú chybu. Nemusel zasiahnuť do riadenia, len komentoval drobné chyby. Skúsili sme aj zo tri núdzaky a nejaké vyplávanie. Šlo to. No aj tak som nečakal nič viac, náš čas sa pomaly chýlil ku koncu a viditeľnosť sa znižovala, keďže o siedmej slnko už pomaly zadapalo za obzor. Medzitým pristálo aj posledné lietadlo a vo vzdušnom priestore nad letiskom sme ostali sami. Po siedmom touch and go mi bolo nakázané pristáť na dráhu 33 pravá a opustiť dráhu a zastaviť. Myslel som si, že už končíme. No bolo mi oznámené, že inštruktora vysadím na pojazdovej dráhe a dám si tri ukážkové okruhy. Akože sám? No jasné, znela odpoveď.

Priznám sa, šokovalo ma to. Dnes? Teraz? Na jednu stranu som sa cítil pripravený a kompetentný. Keby som sa bál o život, tak odmietnem. Na druhú stranu tam bola istá tréma. Kolená sa mi chveli. No rozhodol som sa, že idem. Že to dám, nefúka príliš, nie je prevádzka a mám konečne jeho doveru. Čo viac chcieť po 5 mesiacoch a 30 hodinách výcviku?

Inštruktor vystupuje. Zatváram kabínu, pripútam popruhy svoje, aj na jeho bývalej sedačke a urobím predletové úkony. On je na vysielačke na frekvencii letiska, počujeme sa cez rádio. Naposledy nasucho prehltnem a vchádzam na dráhu.

Odmietam nad tým znovu premýšľať a tak pridávam plyn. Lietadlo je o čosi ľahšie a vznáša sa do vzduchu doslova po pár sekundách. A ja sa cítim surreálne. Ozaj sa to deje? Pohľad na pravú sedačku naznačuje, že som úplne sám. Je to iba na mne. Cítim ako mi klepe koleno, no zároveň cítim, že lietadlo sa správa presne tak, ako som zvyknutý. Všetko funguje a za 5 minút mám za sebou prvé pristátie. To mi dodáva odvahu. Na zem sa dostanem.

Na prvom sóle možete letieť maximálne 3 touch and go na okruhu, čo je asi 15-20 minút letu. Zvyšné pristátia mi idú úplne rovnako a po treťom brzdím, zasúvam klapky a opúšťam dráhu 33 ľavá. Inštruktor s mechanikom ma už čakajú pri hangári a podávajú mi ruky s gratuláciou k prvému sólu. Na tvári mám úsmev a pocit, že som dokázal niečo neuveriteľné.

V skutočnosti je to iba začiatok a čaká ma ešte dlhá cesta. No neustále cítim tú pokoru, ktorú mi to čakanie a ten výcvik dal. Vravím si, že to má možno presah aj do života ako takého.

Viem, že ešte nie som hotový pilot a rozmýšľam, kto by vlastne sám seba tak mohol nazvať, aj keď pár kandidátov poznám. Je to skill, je to drina a jediné čo sa dá robiť je lietať, nevyjsť z toho.

Doma si dávam oslavné pivo. Pes rozkúsal parkety a manželka je z toho nešťastná. Nedotýka sa ma to až tak, dnes mám predsa prvé sólo 😊!

Celkovo ma to stálo 5 mesiacov výcviku, 33 letov, 29:30 letových hodín a presne 207 tréningových pristátí. Toľko stojí dovera inštruktora. Verím, že bol rovnako nervózny ako ja! Dátum 6. septembra 2021 si budem pamatať…

Lukáš Hason

Som úplne obyčajný mladý muž, avšak s množstvom nevšedných záľub. Rád varím a ochutnávam, kvasím a spoznávam, rozjímam a pripíjam. Najviac mi chutia ryby a plody mora, z chutí preferujem ostrú (pred feferónkou uprednostním habanero) a zo svetových kuchýň mi imponuje najviac ázijská, hoci aj domáce recepty sa dajú uvariť nápadito a kvalitne. Varím pivo a pokiaľ mi ostane čas, venujem sa hudbe. Pokiaľ je to možné, všade jazdím na motorke :)


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial