Zápisník z výcviku pilota – Lety č. 4,5,6,7,8 – Okruhy

Okruhy

Lety k 10.5.2021 na okruhu letiska Sazená:

22.4.2021, 1:00 hod, 8 pristátí

25.4.2021, 1:00 hod, 11 pristátí

28.4.2021, 1:16 hod, 13 pristátí

8.5.2021, 1:08, 9 pristátí

Myslím, že v tomto bode musím uznať, že držať sa plánu popisovať každý jeden let jednoducho nebude možné. Jednak z časových príčin, jednak vďaka faktu, že v mojom výcviku následujú okruhy. Pre začínajúcich pilotov je to jedna z najintenzívnejších častí tréningu a okruhy sa lietajú mnoho hodín.

Takže moje (zatiaľ) posledné lety by sa dali zhrnúť jedným slovom : Okruhy. A čo že to znamená? Poďme si to vysvetliť.

 

Na obrázku (zdroj: wikipedia.org) je to jednoducho znázornené. Okruh je doslova okruhom okolo letiska, presnejšie povedané pristávacej dráhy. Obyčajne sa pri každom jednom okruhu pristáva a hneď zase vzlieta, ale nemusí to byť pravidlom. Spoločným menovateľom je trajektória pohybu lietadla okolo dráhy. Okruhy sú vynikajúcim tréningom vzletov a pristátí, ideálne za čo najrozličnejších podmienok tak, aby sa pilot rozlietal. Je to zároveň spôsob, akým sa lietadlá pohybujú v okolí neriadeného letiska tak, aby nedošlo k nedorozumeniam, prípadne priamo ku kolízii. Lieta sa v tzv. Okruhovej výške a krúži sa vždy jedným, presne definovaným smerom. V prípade, že fúka z opačnej strany, okruh sa jednoducho lieta naopak. Na obrázku teda vidíme ľavý okruh (fúka z prava), ale ak by fúkalo z ľava, bol by to pravý okruh. Na našom letisku sa lietajú oba, hoci sú aj letiská kde sa lieta vždy len jeden okruh. Potom už závisí od vášho stroja a skúseností, aký silný vietor do chrbta je ešte prípustný (a hlavne to závisí od dĺžky dráhy).

Takmer vždy sa vzlieta proti vetru, tak aby dráha na vzlet bola čo najkratšia a pri pristátí v rovnakom smere bol vždy vietor proti lietadlu. V praxi je priamy protivietor málokedy, a skoro vždy treba počítať s bočným vetrom. Podľa sily a smeru vetra to dokáže spôsobiť začínajúcemu pilotovi nemalý problém, keďže technika pilotáže je v bočnom vetre o čosi náročnejšia (o tom napíšem neskôr). Takže na uvedenom obrázku si predstavme, že vietor fúka priamo v ose dráhy, proti lietadlu na zemi z prava. To vzlietne, zasunie klapky a po nastúpaní do bezpečnej výšky (u nás cca 100-150 m) zaháji 15-stupňovú ľavú (prvá zatáčka je vačšinou ľavá) zátačku smerom do „crosswind leg“. Po dosiahnutí dohodnutého bodu na crosswind legu máme spravidla už nastúpanú okruhovú výšku (v Sazenej je to 1600 feet nad hladinou mora, takže približne 250-300 metrov nad terénom) a točíme ľavú 30-stupňovú zákrutu do polohy „downwind leg“, po našom po vetre. V tejto pozícii vlastne ideme v opačnom smere, než je smer vzletu a pristátia je nám dopriata asi minúta „oddychu“, kedy sa nemusíme venovať tak náročnej činnosti ako je pristátie, alebo vzlet a môžme sa aj na sekundu pokochať výhľadom. Neznamená to však, že si založím ruky za hlavu. V polohe po vetre sa kontrolujú hodnoty motorových prístrojov (tlak a teplota oleja, teplota hláv valcov, stav paliva, tlak paliva a podobne) a skontroluje sa tlak v brzdovom systéme, tak aby bolo zabezpečené bezpečné pristátie. Poloha sa hlási do rádia, aby o vás vedeli aj iné stroje na okruhu a v blízkom okolí. Pokiaľ je na letisku silná premávka, dostanete poradie na pristátie. Potom je už na vás, identifikovať lietadlá v okolí a ustriehnuť si rozostupy a správnu dráhu (na Sazenej máme dve paralelné dráhy, aj keď to všetko vyzerá ako veľký trávnik).

V pozícii za prahom dráhy točíme 3. okruhovú zákrutu, tzv. Base leg. Spravidla hneď po dotočení upravujem rýchlosť tak, aby som mohol vysunúť klapky a pri konštantnej rýchlosti začíname klesať. Tesne pred prekrížením osy dráhy točíme 15-stupňovú zákrutu vľavo a zrovnáme sa do osy dráhy. Sme v tzv. Finále. Finále zahlásime do rádia, vysunieme klapky podľa potreby a s rukou na plyne sa blížime 120 km/h k letisku pod relatívne strmý uhlom. 3 metre nad zemou podrovnáme, priťahujeme knipel k sebe a pomaly zvyšujeme úhol nábehu pri stiahnutom plyne. V tejto fáze je lietadlo len pár desiatok cm nad zemou a vytráca rýchlosť. Ono pristátie nie je nič iné, len kontrolovaný pád z malej výšky. Občas dokonca cítiť vibrácie v knipli v momente, keď nastáva odtrh prúdenia na koncoch krídel.

Ľahký náraz a vibrácie vám dajú najavo, že už ste na zemi. Stále ale treba držať predný podvozok vo vzduchu (konštrukčná limitácia) a riadiť smer pedálmi. To vie byť pri bočnom vetre ohromná „sranda“.

So zdvihnutým nosom pred seba príliši nevidíte a riadenie je stále veľmi citlivé. Po čase rýchlosť klesne a predný podvozok ľahko dosadne. Vtedy zasunieme klapky do polohy na vzlet, dáme plný plyn, pravú nohu podľa potreby a mierime zase do nebies ? To je tzv. Okruh s pristátím typu „touch and go“. Tiež existuje „go around“, vtedy prerušíme pristátie tesne nad zemou, pridáme plyn, naberieme rýchlosť, zasunieme klapky do polohy na vzlet a začneme stúpať. Vlastne pokračujeme akoby nič, len sme nepristáli. Pozn. : existuje ešte plné pristátie a to je také to, kde opustíte dráhu a ďalej nepokračujete v lete.

No a to je v skratke jeden okruh. Počas mojej obvyklej hodiny a pol dokážeme takto vzlietnuť a pristáť aj 16-krát, a je to relatívne náročná disciplína na sústredenie.

Občas fúka zboku, občas sú nárazy vetra, občas aeroklubáci vysejú novú trávu a miesto označia kuželkami, ktoré sa márne snažíte z tej výšky a diaľky nájsť na dráhe proti zapadajúcemu slnku. ?

Skrátka, premenných je množstvo a cieľom je, rozlietať vás počas čo najviac rôznorodých podmienok.

A tie sú skoro vždy! V lete máte na letisku ohromné množstvo lietajúcich kolegov, ktorých nesmiete spúšťať z očí (a z uší, cez rádio). Občas niekto lieta nad okruhom akrobaciu – to si nesmiete vykrútiť krk v kokpite, mrknete sa na to potom dolu), občas pristáva klzák v protismere okruhu, občas fúka z boku, občas do chrbta a tá 1300 metrová dráha zrazu nie je tak dlhá, ako sa vám zdalo.

V lete je samostatnou kapitolou termické prúdenie. Pre pilotov klzákov zdroj zábavy, pre motorákov ako ja to ale až taká sranda nie je. V lete sa zohrieva vzduch nad zemou a odtrháva sa v podobe obrovských neviditeľných bublín vzduchovej masy, ktorá sa vás snaží vyniesť hore ako balón. Ak znie vaše zadanie držať kurz a okruhovú výšku, nie je to práve vítané prekvapenie a let je často veľmi turbulentný. Neostáva vám nič iné len sa s tým popasovať!

Takže to sú v skratke okruhy. Zatiaľ som na nich strávil asi 4.5 hodiny a urobil 41 pristátí. Sám už vzlietam, sám pristávam. Inštruktor občas zasiahne. Zatiaľ to nie je veľká sláva, na zem to nejak dostanem, ale konzistentný výsledok to nie je. Pri vzlete mám problém držať smer na dráhe, na okruhu bojujem s termikou a pri pristátí mi občas nevyjde rozpočet a no…pár krát si pri tom odskočíme zo Sazeneckej trávy. Úbohé to lietadielko!

No črtá sa aj nádej a čoraz častejšie sa vyskytne aj presný vzlet a hladké pristátie. Nikto nevie, ako dlho ešte budem lietať okruhy, no som si istý že na konci tohoto procesu budem omnoho bližšie vytúženému cieľu!

Okruhy II, 12.5.2021, 1:00 hod, 11 pristátí

Od včerajšieho lietania som nemal veľké očakávania. Bolo 18 hodín, po pracovnom dni, cestou na letisko zápcha. Martina šla so mnou, aj s naším šteňaťom a ja som dúfal, že pes nebude príliš vyvádzať ?

Každopádne bolo 25 stupňov, vzduch voňal po kvetoch a ani lístok sa nepohol. Prakticky bezvetrie. V diaľke sa valilli smerom na sever búrkové mračná, cez ktoré tu a tam presvitli slnečné lúče, čo vyzeralo veľmi dramaticky. Dnes sa lieta ľavý okruh dráhy 15, na veži už nikto nie je. Sadám do lietadla, štartujeme. Vzduch je veľmi kľudný a lietadlo sa správa priam ukážkovo. Veľmi mierny bočný vietor z juhu sa ľahko kompenzuje smerovkou a ja začínam cítiť niečo zvláštne. Niečo ako istotu?

Možno tam čosi také je. Inštruktor do riadenia takmer nezasahuje, nechá ma viesť lietadlo podľa intuície. Občas pokazím tvar okruhu a skrátim si ho. Prvých pár pristátí som vždy krátky a doťahujem sa na plyne. Tak skúsme stiahnuť plyn a vysunúť klapky až tesne pred točením na finále, nie už po 3. zákrute.

Je to tak 50/50. Spočiatku som stále krátky (takže nedoletím na začiatok dráhy, ak by som bol dlhý tak mierim zbytočne ďaleko)a musím sa dotiahnuť na plyne (pridaním plynu sa zníži rýchlosť klesania). Rýchlosť na priblížení je skôr tých 100, než predpisových 120 km/h. Začínam si ale uvedomovať, že pristávam konečne hladko. Nie je tam náraz, nie je tam odskok. Ako do perinky. Dokonca tuším cítim, že ma to baví. Že to začínam vnímať ako výzvu, urobiť to čo najlepšie a vytiahnuť sa pred inštruktorom, ale aj pred samým sebou. Občas je to ale predpisové pristátie. Minule to boli tak dve z deviatich, tentokrát možno päť z jedenástich? Každopádne si okruhy prvý krát užívam a jednoducho si tu lietam dookola a zisťujem, že ma to ohromne baví.

Samozrejme po 11 touch and go som už unavený a teším sa na zem, za manželkou a neposedným  jazvečíkom. Priznám sa, takmer som ale zabudol na predletovú kontrolu prístrojov a raz som neskoro zahlásil polohu do rádia. Stále je čo zlepšovať. Po lete som opatrne pochválený za pokrok. Myslím, že prvý raz.

Teším sa na to, čo bude ďalej. Teraz sa už poďme pasovať s bočným vetrom! Aj tak sa ho nikdy nezbavím. Ktovie, možno v tom tiež nájdem akúsi výzvu ?

Nálet k 12.5.2021 je 8 hodín, 7 minút a 61 vzletov a pristátí a ja mám vypísanú celú prvú stranu letového denníka!

Lukáš Hason

Som úplne obyčajný mladý muž, avšak s množstvom nevšedných záľub. Rád varím a ochutnávam, kvasím a spoznávam, rozjímam a pripíjam. Najviac mi chutia ryby a plody mora, z chutí preferujem ostrú (pred feferónkou uprednostním habanero) a zo svetových kuchýň mi imponuje najviac ázijská, hoci aj domáce recepty sa dajú uvariť nápadito a kvalitne. Varím pivo a pokiaľ mi ostane čas, venujem sa hudbe. Pokiaľ je to možné, všade jazdím na motorke :)


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial