Zápisník z výcviku pilota – Let #1

Let # 1, 10.4.2021 (1:00 hod), stroj OK-OUS14

Dnes letím so Zephyrom registrácie OK-OUS14. Podľa vyťaženosti v rezervačnom systéme sa zdá tento stroj byť menej obľúbený ako jeho identický brat OK-IUG08. Dva dni pred letom som cítil, ako moja nervozita postupne stúpa. Pochopiteľne, prvý let s inštruktorom v kresle pilota (v škole vždy sedíte vľavo) je veľká vec. Začíname predletovou prípravou. To si vždy obídete lietadlo po celom obvode, skontrolujete trup, krídla, uchytenie ovládacích prvkov, vôľu vo vrtuli, nahustenie pneumatík, stav oleja a paliva, a tak ďalej. Je na to kompletný a systematický postup a robí sa pred každým letom. Dnes s inštruktorom, nabudúce už sám. Všetko v poriadku, nádrž plná!

Sadáme do kokpitu, čo je prvý raz trochu náročné, kabína je takpovediac minimalistická, no s každým razom vám to ide lepšie. Po krátkom súboji so štvorbodovými pásmi si nasadzujem slúchadlá s mikrofónom a nadvazujeme spojenie jeden s druhým a aj s ATZ letiska Sazená. Pripravme sa na spustenie motora.

Hlavný vypínač zapnúť, magnetá zapnúť, palivový kohút otvoriť, rádio a polohové svetlá zapnúť, sytič otvoriť, plyn mierne pridať. Skontroluj okolie vrtule. Zabrdzi lietadlo. Nikde nikto, dobre poďme štartovať. Stlačiť gombík štartéra. Kokpit sa otrasie a po pár otočeniach sa motor chytí. Sleduj tlak oleja, do 30 sekúnd musí byť ručička v zelenom poli, inak treba motor vypnúť. Stiahni sytič, zaaretuj brzdy a otáčky zvýš na 2000, aby sa vzduchový boxer zohrial. Vodu chceme mať na 60 stupňoch a a olej aspoň na 50. Sleduj prístroje. Komunikácia rádiom bude dnes iba prostredníctvom inštruktora. Som rád, mám čo robiť aby som krotil svoj strach a zvedavosť. Zatiaľ si nastav výškomer podľa aktuálnej hodnoty QNH, ktorá znie v éteri. Po dvoch minútach sa motor zohrial tak ideme na motorovú skúšku. Otáčky na 3000, vypni magneto A. Sleduj pokles otáčok – je v predpísanej hranici? Potom magneto B. Ak je všetko ok, zapni znovu obe magnetá. Krátke hlásenie do rádia, odbrzďujeme, pridávame plyn a už si to šinieme okolo hangáru, smerom k dnes používanej dráhe 15R.

Zastavujeme sa pred červenou zástavou, označujúcou okraj dráhy a urobíme tzv. otáznik. Čo že to je?

Skontrolujeme všetky prístroje a ovládače v kabíne a postupujeme v tvare otáznika. Začneme dolu, medzi sedadlami – klapky do polohy na vzlet, vyváženie neutrál, motor na voľnobehu, sytič vypnutý, palivový kohút otvorený, motorové prístroje v norme, QNH na výškomere nastavené. Zahlásime do rádia vzlet a zrovnáme lietadlo do osi dráhy. Dávame na tri doby plný plyn a lietadlo sa celkom razantne dáva do pohybu. Tu si všimnem – akosi sa stáčame vľavo. Pri pridaní plynu má stroj tendenciu ísť doľava, čo je spôsobené obtekaním vzduchu okolo trupu a kormidiel v smere otáčania prúdu od vrtule (zanedbateľne aj gyroskopickým momentom). Dávame pravú nohu na pedáloch, prekvapuje ma až akú veľkú výchylku je treba. Holt, pri malej rýchlosti je kormidlo slabo ofukované. Na rýchlomeri máme 70, pomaly odpútame ľahkým pritiahnutím Zephyra z trávnika. Nasleduje rozlet, to si zrovnáte stroj do vodorovného letu cca 5 metrov nad zemov, kým nedosiahnete predpísaných 120 km/h na stúpanie. Chyba pilotáže v tejto výške vás príde draho. Za 2-3 sekundy to tam máme a priťahujeme tak, aby sme držali rýchlosť 120. Prekvapuje ma, aké ostré to stúpanie je aj s dvomi osobami na palube. Pri vzlete sa všetko deje akosi príliš rýchlo a reakcie musia byť okamžité. Som trochu mimo, ale to sa spraví.

Po nastúpaní na okruhovú výšku 1600 feet opúšťame okruh z 2. zatáčky a letíme do priestoru, smerom na Mělník.

Najprv mi prvých 10 minút ukazuje inštruktor ako lietadlo reaguje na zásahy do riadenia a ako sa mám pozerať z kabíny viac, než na prístroje keďže letíme podľa zásad VFR.

Mašinu dostávam do ruky a prvý úkol znie jasne : držíme priamy smer na hrad Házmburk (mimochodom veľmi pekný hrad) a stabilnú výšku.

Znie to jednoducho, ale prvých pár hodín to jednoduché nebýva. Vietor vás vždy trochu znáša z kurzu, takže rýchlo si spomeňte na čo sú pedále a ktorý vás otočí na akú stranu. Výška detto, každá turbulencia a chvenie vzduchu ma rýchlo rozhádže a inštruktor ma neustále upozorňuje, že stúpam, alebo klesám. A ozaj, variometer aj výškomer mu dávajú za pravdu.

Som trochu paranoidný a neustále sledujem variometer snažím sa upraviť klesanie, alebo stúpanie. No medzitým sa nepozerám von a neletím na cieľ. A zase znovu. Neskôr pochopím, aké doležité je lietadlo si správne vyvážiť tak, aby som sa so silami v riadení nebil – a hlavne pozerať sa von!

Prístroje sú tu teraz na kontrolu, učím sa lietať predsa očami. A tak podobne sa to opakuje nasledujúcich asi 40min (ktoré ubehli rýchlo). Inštruktor preberá riadenie a letíme na okruh na Sazenú. Zaraďujeme sa do 3. zatáčky dráhy jedna – pať pravá. Motor na voľnobeh, držíme horizont, spomalíme na 120, vysúvame klapky do prvej polohy. Točíme poslednú zatáčku a hlásime finále. Možno kilometer od dráhy v asi 200m výške dávame plné klapky a držíme strmé klesanie pri konštantných 120 km/h.

Toto mi príde trochu desivé, zem sa rýchlo približuje. Asi 3 metre nad trávou ale podrovnávame a rýchlosť rýchlo klesá. Pomaly sa prepadávame a dosadávame na trávnatý povrch v asi 70 km/h. Predný podvozok držíme vo vzduchu, kým to ide. Priťahujem, priťahujem. A zrazu cítim vibrácie v pedáloch, neklamný znak že stroj je na zemi všetkými troma. Dobrzdíme a opúšťame dráhu.

Dostávam riadenie na zarolovanie pred hangár. Á propos, na zemi sa toto lietadlo riadi netypicky nohami. Je to oproti autu, ktorým som prišiel na letisko veľký nezvyk. Zároveň v riadení nie je veľký cit, ale na rolovanie malou rýchlosťou to stačí. Zachvíľu už stojíme pred hangárom a vypíname motor.

Cítim obrovskú eufóriu a úľavu, ale trochu aj pochybnosť, či sa to všetko dokážem naučiť. Nestačí len riadiť stroj, treba aj sledovať prevádzku vo vzduchu okolo, komunikovať cez rádio a – dokázať aj stroj navigovať. To mi zatiaľ príde nepredstaviteľné. No teším sa na ďalší let už teraz!

Lukáš Hason

Som úplne obyčajný mladý muž, avšak s množstvom nevšedných záľub. Rád varím a ochutnávam, kvasím a spoznávam, rozjímam a pripíjam. Najviac mi chutia ryby a plody mora, z chutí preferujem ostrú (pred feferónkou uprednostním habanero) a zo svetových kuchýň mi imponuje najviac ázijská, hoci aj domáce recepty sa dajú uvariť nápadito a kvalitne. Varím pivo a pokiaľ mi ostane čas, venujem sa hudbe. Pokiaľ je to možné, všade jazdím na motorke :)


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial