Intermezzo #2 : Ten moment, keď to „klikne“ a lietanie bez motora! 

Intermezzo #2 : Ten moment, keď to „klikne“ a lietanie bez motora! 

Intermezzo #2 : Ten moment, keď to „klikne“ a lietanie bez motora! 

Posledné 3-4 lety stále lietam okruhy. Mal som šťastie na inštruktorov. Minimum zásahov do riadenia, dobrá komunikácia, poletové rozbory, všetko nadšenci a srdciari. Robí to veľký rozdiel a zase mám pocit, že to celé bol dobrý nápad, lebo inak by to nešlo. Že to nejak zvládnem.

Totiž, nastal moment, keď to tak nejak „kliklo“. Počul som o tom rozprávať inštruktorov, aj som o tom čítal. Celé to trvalo asi 12 letových hodín, z toho 8 na okruhoch a asi 120 touch and go pristátii 😊

A čo teda kliklo? Ja vlastne ani neviem, prišlo to pozvoľna. Všimol som si, že inštruktori mi menej zasahujú do riadenia, viac ma chvália a ja už nie som taký vystrašený.

Že si to už užívam, prichádza leto, lieta sa do 21.30 večer, v krátkych rukávoch. Nad Sazenou romanticky zapadá slnko poza horu Říp a vo vzduchu cítiť stooktánový nízkoolovantý letecký benzín. No proste idylka.

Je to asi o tom, že nemusím nad riadením toľko premýšľať. Vždy bude nejak fúkať. Vždy bude nejaká oblačnosť, teplota, tlak vzduchu. Vždy to bude trochu iné, ale nedá sa na to úplne pripraviť. Nesmie sa nad tým toľko premýšľať, ani sa toľko báť!

Pokiaľ začne fúkať zboku na pristátí, vyšliapnem nohu a skontrujem krídelkami. Pokiaľ na vzlete ma bude stáčať vľavo, s citom dám pravú nohu koľko treba. Po odlepení trochu viac.

A riešim detaily. Detaily, ktoré som pred tým ani nevnímal. Pri vzlete, keď dosiahnem aspoň 60 km/h mi zvyčajne začali rázy do riadenia od predného kolesa. Hmm a čo takto ho nadľahčiť? Knipel k sebe a ono to zázračne prestane, koleso sa odlepí od zeme a rozbehneme sa po zadných. Len trochu, len odlep to predné. Pri 80-90 sa pomaly odlepíš, nepriťahuj, mierne potlač. Smerovka podľa potreby do osi dráhy a drž ju v rozlete. Drž, kým nemáš 120 km/h. Túto fázu mám asi najradšej. Nie je to ktovieaká veľká rýchlosť, ale sledovať svet pri nej z výšky 3-5 metrov nad poľom, uvedomiť si, že za dráhou je črieda sŕn, a že sú tam vlastne mokrade, vidieť v diaľke krúžiť myšiaka, tak to je paráda. Potom príťah a stúpanie.

Detail taký, že zatáčka na finále má byť ozaj plochá a točiť sa skoro. Aby si nestratil rýchlosť a kvoli tomu nepotlačil a tým prišiel aj o výšku. Hmm takže ono to spolu súvisí, áno?

To, že točím neskoro finále sposobovalo, že som bol príliš krátky a plazil som sa na plyne pri nižšej, než ideálnej rýchlosti k nevôli inštruktorov. Urobíš to raz inak a už vieš.

Skvelý pocit.

Podelím sa ešte o jeden zážitok. Síce mám okruhy, zdá sa, už za sebou a pokračujem vo výcviku nácvikom sklzu a zábrany pádu, ale trochu predčasne sme skúsili sme pristátie s vypnutým motorom.

To si prerušíte okruh a v polohe po vetre nastúpate nad letisko do 1800 feetov. Vypneš motor. Magneto B, Magneto A, motor je vypnutý, ale vrtuľa sa stále točí. Roztáča ju prúd vzduchu. Takže ju zastav. Drž horizont, priťahuj. Drž…už tam máš len nervydrásajúcich 70 km/h a Zephyr sa stále urputne drží vo vzduchu.

Vibrácie v knipli naznačujú blížiaci sa pád a v tom sa vrtuľa zastaví. Potlač, naber rýchlosť na zostupových 120. A v tom mi to príde – bez motora je to úžasné! Žiadne vibrácie, žiadny hluk. Len svišťanie obtekajúceho vzduchu. A Zephyr sa krásne kĺže. Žeby predsa len klzáky boli môj osud? Uvidíme, možno časom!

Bez klapiek sa zrovnáme do base legu a plynule na finále a zisťujem, že sme stále veľmi vysoko. Letel by kľudne ešte ďalej. Je to ako v počítačovej hre, je to tak plynulý a hladký let (bolo bezvetrie) že tomu ani neverím.

Nad prahom dráhy dávam postupne klapky dvojky, potlačím a štandardne dosadáme na trávu v Sazenej. Nahadzujeme motor a ideme ďalej.

Teším sa na ďaľšie výzvy. A vôbec, tak nejak už na všetko. Okrem skúšky z rádiofónie budúci piatok ☹

Sklzy a zábrany pádu, sem s vami!

Lukáš Hason

Som úplne obyčajný mladý muž, avšak s množstvom nevšedných záľub. Rád varím a ochutnávam, kvasím a spoznávam, rozjímam a pripíjam. Najviac mi chutia ryby a plody mora, z chutí preferujem ostrú (pred feferónkou uprednostním habanero) a zo svetových kuchýň mi imponuje najviac ázijská, hoci aj domáce recepty sa dajú uvariť nápadito a kvalitne. Varím pivo a pokiaľ mi ostane čas, venujem sa hudbe. Pokiaľ je to možné, všade jazdím na motorke :)


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial